Bulo raz jedno šumne dzivče… …a chodzil za ňu jeden mladňak z vedľajšoho valala. Okukoval ju , dzeň co dzeň chozil jej piskac popod oblak …zakradal še tak, že by ho nevidzela. Až ho raz zbačila. Kus še i zľekla, aľe ľem kus. Nakoňec ši i pocešila, bo i jej še ten chlop calkom…
Sedel som v aute na jednom parkovisku v Košiciach a premýšľal, či už to KEšičaňe poriešili, či už mám za toten parking zaplacic abo ne, obzeral som si tie parkovacie automaty zabalené do čiernej fólie a dumal aj nad tým, kam sa v tom lejaku schováme. Foteniu vonku som dával tak 2% šancu. Stierače ledva…
Niekedy ma pustia aj tam, kde by som možno ani byť nemal 🙂 Od skorého rána sa na svadbe niečo deje. No nebýva častým javom, že je pri tom aj toľko ľudí. Veľakrát sú tieto svadobné prípravy v súkromí, maximálne pomáha družba či družička, občas rodičia. Peťo a Bea si na svoj veľký deň pozvali…
