Filmová fotografia je magická. V dnešnej digitálnej dobe poskytuje závan histórie, spomalenie, viac premýšľania pri každom zábere, žiadne bezduché cvakanie – veď niečo z toho potom už len v PC spravíme, tu to zosvetlíme, hentam stmavíme, toto odretušujeme, tamto zase odrežeme…
Fotografia na 35mm film má viac ako sto rokov. Prvý fotoaparát na takýto druh filmu vznikol okolo roku 1905 a od vtedy sa v princípe na tejto fotografii nič zásadné nezmenilo. Vznikli síce nové filmové materiály od rôznych značiek (Kodak, Fuji Film, Agfa, Ilford…) s rôznymi vlastnosťami, citlivosťou, zrnitosťou, špeciálne filmy pre fotenie v umelom svetle, filmy pre lomografickú fotografiu, čiernobiele filmy atď. , no v samotnom princípe fotenia na film sa nezmenilo nič. A to ma nesmierne fascinuje. S dedkovým foťákom odloženým 50 rokov na povale aj dnes urobíte krásnu fotografiu. Prenesiete sa s ním o desiatky rokov späť.  Aj dnes budete fotiť presne tak isto, ako fotil dedko pred 50timi rokmi.

Naučí vás

Ak to s fotením na film myslíte vážne a skutočne vám záleží na výsledku, budete sa musieť zastaviť, spomaliť, naučiť sa vnímať scénu oveľa viac ako pri digitále, vnímať a počkať si na ten najlepší moment a v neposlednom rade ovládať techniku. Tu neuvidíte na displeji, čo ste práve nafotili a nebudete môcť uplatniť metódu pokus-omyl aby ste prípadne podxeponovanú fotku nafotili s dlhším časom, otvorenejšou clonou, vyšším ISO atď. Tu si ISO nezmeníte – film má svoju citlivosť a bodka. Výsledok toho či ste fotili správne uvidíte až oveľa neskôr. Aj v tom je to čaro, čaro tej obrovskej zodpovednosti, že fotím niečo čo sa nikdy nedá zopakovať a vlastne ani netuším ako to celé dopadne. Zaostril som presne, nepohol som s foťákom, nesekol som sa v meraní expozičného času a clony ? Uvidíme o pár dní.

Jeden z prvých pokusov je tu. Stále v tom vidím ale obrovské rezervy jednak v meraní svetla ale aj spracovaní vyvolaného filmu skenovaním. Je to začiatok krásnej cesty, fakt sa teším na to, kam sa posuniem za pár mesiacov. Nevzdávam sa 🙂