loader image
Skrolujte, alebo použite šípky pre navigáciu. Zatvoríte klávesou ESC.

O TEHOTENSTVE, O DOKONALOSTI A O ŽENÁCH HRDINKÁCH ( Text: Anička Vilchová, foto: JA )5 min. čítania a potom už len fotky

Matúš, nafotíš nám na pamiatku fotky s bruškom ? Jasné Anička, veľmi rád. Matúš, mňa ale asi nepustia z nemocnice domov 🙁 Žiaden problém, nafotíme to v nemocnici na izbe. Také, aké to v skutočnosti je.  Normálne, skutočné, reálne.  Možno niekedy bezmocné, smutné, osamelé… ale SKUTOČNÉ!
Za 15 minút sme nafotili iba kratučký okamih z toho nekonečného čakania v samote… ale podľa mňa, odráža presne to, čo Anička a Jakub prežívajú už mesiace.
Všetky budúce aj terajšie ženy, mamky… My muži môžeme len tušiť ako sa cítite a čo všetko zvládate.
Ste najsilnejšie bytosti na Zemi. Jedno šťastie, že tehotné ste vy a nie my, bábovky muži. Toto by sme asi nedali!
Milé budúce mamičky, možno aj vám teraz hovorí Anička z duše:

Minulé mesiace boli ťažké pre všetkých. Pre mňa boli zatiaľ najťažšími v živote. Veľa tu na fejsbúkoch pozeráme na dokonalé všetko – dokonalé manželstvá, dokonalé úspechy v práci, dokonalé životy. Človek má potom trochu pocit, že ak nejde všetko tak nejak dokonale, je v tom akosi sám.

 

Posledných 7 z 9 týždňov som strávila a trávim v nemocnici ležaním aby sa náš malý zázrak narodil keď má a v poriadku. Bolo a je ťažko, aj slzy, aj hnev, že prečo je to takto aj všetko. Od vysnívaného aktívneho tehotenstva s cvičeniami a prácou (lebo veď keď pozriete na fejsbúky a na seriály a filmy tak máte dojem, že nijak inak to nie je) som teda skončila na mesiace v posteli, a až potom som sa začala dozvedať o desiatkach žien, z mojej rodiny a okolia, ktoré si komplikácie prežili tiež. Vo väčšine sa však o tom nikdy nedozvieme. Pre mňa toto bola a je obrovská skúška trpezlivosti, sebaprijatia a žitia s vedomím, že sú veci, ktoré nedokážem ovplyvniť, čo sú v porovnaní s mojím bežným životným štýlom “akčnosť, akcia, reakcia” veľké novinky. Ale úplne najviac, a to odporúčam každému, kto si teraz prechádza niečím ťažkým, je prestať sa súdiť. Za pocity, za plač. A tí, ktorí ste okolo nich, si rady ako “mysli pozitívne” a moja obľúbená tehotným ženám, (aj keď určite dobre myslená) “nebuď smutná, bude aj bábätko”, radšej nechajte pre seba. Nie, naozaj, ak sa bojím o zdravie svojho dieťaťa, nebudem pozitívna preto, že mi to niekto povie do telefónu. Nie sme supermani, tak sa prestaňme hrať na hrdinov a ničiť pri tom sami seba. Hrdinstvo je v prežití a spracovaní, akokoľvek. Žena, ktorá si mesiace v nemocnici preplakala so strachom nie je o nič menšia hrdinka ako tá, ktorá ich preusmievala s vierou v duši.

 

Ja som mala momenty aj také aj také, ale nikdy by som to nedokázala zvládať, keby som nemala podporu a pomoc svojej rodiny a pár ľudí, ktorým vďačím za to, že tu ešte existujem s akou takou racionalitou. A úplne vôbec by som to nedávala, keby môj muž nebol v tomto celom absolútna opora a vždy mi povedal tie správne veci (presne nie tie, ako mám byť pozitívna a tak). Ženy, ktoré si týmto prechádzajú a nemajú ani túto oporu, sú pre mňa absolútne najväčšími hrdinkami č. 1.

Život nejde vždy tak, ako si predstavujeme, a už vôbec nie tak, ako vyzerá na fejsbúkoch. Pamätajme na to, keď sa zas budeme cítiť, že každý sa má akosi skvele. Nemá. Len to nevidno. Ja si idem ešte odležať svoje. Vy sa zatiaľ popýtajte mamiek, sestier, kamarátok, aké mali tehotenstvo a čo si všetko prežili, to tých pár fotiek z prírody s bruškom nepovie. Aj keby bolo bez problémov, bolesti a ťažkosti ktoré k tomu patria aj bežne by ste im veľmi nezávideli. No a oveľa viac z nich, ako si myslíte, sú extrémnymi hrdinkami, ktoré si prežili svoje povedia, že to aj tak všetko stálo za to. Moja najväčšia poklona všetkým ženám, ktoré to nemajú ľahké s otehotnením, tehotenstvom alebo po ňom a predsa to každý deň akosi dávajú. A všetkým mužom a rodine, ktorí to dávajú s nimi.

 

My sa už tešíme, keď budeme s úsmevom rozprávať, ako to stálo za to a myslieť na to, že veru nič nie je samozrejmosť. A mať sa radi aj s nedokonalosťou a fotkami v nemocnici namiesto parku, lebo tá dokonalosť je len jedna veľká ilúzia.
Ibaže by ste ju našli v tej nedokonalosti.
Disclaimer: to som nezbalila random doktora cez vizitu, len môj muž je doktor.

 

O tejto fotke ani nevedeli … odfotil som ju tesne pred odchodom. Za mňa dokonale dopovedala tento krátky príbeh.