Je 31. august 1939. Zajtra sa začne II. svetová vojna. Slobodné mesto Gdaňsk zatiaľ ticho spí7 min. čítania

Cesta k prvým výstrelom druhej svetovej vojny v Gdansku

Koncom augusta 1939 sa nad Slobodným mestom Gdansk vznášala tichá, ale dusivá atmosféra. Ulice, v ktorých ešte nedávno zneli hlasy detí a ruch prístavu, sa zmenili na miesto plné napätia a obáv. Mesto, kde žilo 95 % nemeckého obyvateľstva, malé poľské spoločenstvo a židovská menšina, sa pripravovalo na niečo, čo tušil takmer každý – vojna je na dosah.

25. august 1939 – príchod lode

Do prístavu vplávala nemecká bitevná loď Schleswig-Holstein. Oficiálne prišla na „priateľskú návštevu“, no v skutočnosti niesla 1 042 mužov a výsadkovú jednotku námornej pechoty pripravenú zasiahnuť proti poľskej posádke na Westerplatte. Na palube panovalo ticho a disciplína. Námorníci vedeli, že ich „návšteva“ nie je obyčajná – čakali len na rozkaz.

Obyvatelia mesta Gdaňsk vítajú mávaním prichádzajúcu loď Schleswig-Holstein. Netušili, čo sa o pár dní udeje. (Kolorizovaná fotografia, zdroj: https://muzeum1939.pl/)

Obyvatelia mesta Gdaňsk vítajú mávaním prichádzajúcu loď Schleswig-Holstein. Pohľad z lode. (Kolorizovaná fotografia, zdroj: https://muzeum1939.pl/)

26. august – plán, ktorý sa odložil

Útok mal prísť už 26. augusta o 4:30 ráno. Paľba, rýchly výsadok, bleskový útok. No večer 25. augusta prišla správa z Berlína – útok sa ruší. Británia a Poľsko podpísali obrannú zmluvu a Mussolini nebol pripravený na okamžitý vstup do vojny. Rozkazy na ústup dorazili neskoro – na niektorých miestach už nemeckí vojaci prekročili hranicu a museli sa stiahnuť. Bolo jasné, že otázka nie je či, ale kedy.

Schleswig-Holstein pristáva v Gdňsku. Pohľad z lode. (Kolorizovaná fotografia, zdroj: https://muzeum1939.pl/)

Rozkaz bez slova vojny

Deň pred útokom sa Gdanskom niesla ťaživá tichosť. V Berlíne medzitým Hitler podpisoval Weisung Nr. 1 für die Kriegführung – príkaz na útok. Bez vyhlásenia vojny, bez varovania. Čas bol stanovený presne: 1. september 1939, 4:45 ráno. Posádka lode dostala kódovanú správu ešte večer. Na palube sa nikto nepýtal, nikto nepochyboval. Všetci vedeli, že o pár hodín sa história zlomí.

Ráno 31. augusta v už neslobodnom meste Danzig

Gdansk bol síce „slobodným mestom“, ale v roku 1939 už prakticky fungoval ako nemecké územie. Politickú moc ovládala NSDAP, polícia bola nemecká a poľská menšina žila pod rastúcim tlakom.

V ranných hodinách sa v uliciach objavovali:

• hliadky Schutzpolizei,
• príslušníci SS-Wachsturmbann Eimann,
• polovojenské oddiely Heimwehr Danzig.

Tieto jednotky sa presúvali do strategických pozícií, no bez otvorených konfliktov. Poľské obyvateľstvo sa držalo v úzadí – útoky na poľské spolky a inštitúcie prebiehali už niekoľko dní predtým.

Okolo desiatej hodiny začali nemecké oddiely uzatvárať prístupové cesty k poľským objektom:

• Poľskej pošte v Gdansku,
• prístavným skladom,
• cestám smerujúcim na Westerplatte.

Poľské úrady protestovali, no nemali reálnu moc zasiahnuť. Gdansk nebol pod správou Poľska a Spoločnosť národov nereagovala.

V čase okolo obeda už nemecké velenie v Gdansku disponovalo informáciou, že útok na Poľsko je neodvratný. Poľské jednotky v meste boli minimálne – len civilná obrana pošty a posádka na Westerplatte (cca 210 mužov).

Prečo Nemci nenarazili na odpor?

• Gdansk bol politicky ovládaný nacistami už od roku 1933.
• Poľsko nemalo v meste armádu.
• Spoločnosť národov nereagovala.
• Nemecké jednotky konali pod zámienkou „udržiavania poriadku“.

Loď Schleswig‑Holstein kotvila v Gdansku od 25. augusta 1939. Oficiálne išlo o „priateľskú návštevu“, no v skutočnosti niesla:

• viac než 1000 mužov,
• výsadkovú jednotku námornej pechoty,
• nabité 280 mm a 150 mm kanóny namierené na Westerplatte.

Rozkazy nemcom doručené 31. augusta:

• potvrdenie presného času útoku: 1. september 1939, 4:45,
• pripraviť delostrelectvo,
• pripraviť výsadok,
• zachovať absolútne ticho,
• nevyvolať žiadny incident pred určeným časom.

Na palube prebiehala kontrola munície, nabíjanie diel a posledné brífingy. Svetlá na lodi boli zhasnuté, aby neupozorňovali poľskú posádku. Po 18:00 nemecké jednotky obsadili ďalšie pozície v meste. Poľská pošta bola obkľúčená, hoci boj sa začal až ráno 1. septembra. Posádka Westerplatte bola v pohotovosti, ale nemala presné informácie o čase útoku. Poľskí vojaci očakávali provokácie, nie plnohodnotnú inváziu.

Noc pred búrkou

Noc z 31. augusta na 1. september bola pokojná, až znepokojujúco tichá. Westerplatte ležalo v tme, poľskí vojaci udržiavali pohotovosť, ale nemali tušenie, že v prístave pri ich pozícii sú už nabité 280 mm a 150 mm kanóny, pripravené vystreliť. Nemeckí námorníci stáli na palube, niektorí s pohľadom upretým na pobrežie, iní ticho sedeli, čakali na signál.

1. september 1939 – keď ticho prerušila paľba

Presne o 4:45 prerušil ranné ticho dunivý výstrel. Loď Schleswig-Holstein vypálila prvú salvu smerom na poľské opevnenia Westerplatte. Plamene z hlavní rozžiarili šero a zvuk paľby sa niesol prístavom. Poľská posádka – len približne 210 mužov – okamžite odpovedala na útok. Na súši už nemecké jednotky prekračovali hranice, začínal sa masívny útok na Poľsko. V tom čase nikto netušil, aké peklo sa práve rozpútalo.

Týždeň odporu

Westerplatte sa malo vzdať v priebehu hodín, no obrana trvala sedem dní. Poľskí vojaci sa v improvizovaných bunkroch bránili nepretržitému bombardovaniu a útokom výsadkárov. Až 7. septembra padol rozkaz ku kapitulácii.

Od príchodu lode 25. augusta, cez odvolaný útok 26. augusta, až po konečný rozkaz večer 31. augusta smerovali všetky udalosti k jedinému okamihu – k prvej salve na Westerplatte. Ráno 1. septembra 1939 sa začala vojna, ktorá pohltila svet na šesť dlhých rokov.
Gdansk, prístavné mesto na brehu Baltského mora, sa stal miestom, kde sa ticho zmenilo na oheň a dejiny sa navždy zapísali do pamäti Európy.

Ako dnes vyzerá miesto, kde kotvila loď Schleswig-Holstein

Dnes na tomto mieste nájdete stále stáť maják k ktorého padali prvé výstrely a informačné panely, ktoré túto udalosť pripomínajú. Oproti, na polostrove Westerplatte už z diaľky vidieť pamätník hrdinským obrancom, ktorí od prvého výstrelu bránili svoju zem. Prístav je stále funkčný, v plavebnom kanále sa striedajú veľké výletné lode, obrovské kontajnerové lode, malé člny alebo aj lode vyhliadkových plavieb.

15 minút po prvom výstrele nasledoval útok zo Slovenska

Slovenský útok na Poľsko

31. august 1939, večer
V Bratislave prichádza z Berlína rozkaz. Minister národnej obrany generál Ferdinand Čatloš ho preberá a okamžite posiela pokyny veliteľom. Slovenská armáda, reorganizovaná po vzniku štátu v marci 1939, sa pripravuje podporiť nemecký útok. Vojaci v kasárňach v Poprade, Kežmarku a Starej Ľubovni dostávajú stručnú inštrukciu: hranice sa prekročia hneď po signáli Wehrmachtu.

1. september 1939, 4:45
Prvé výstrely z nemeckej lode Schleswig-Holstein na Westerplatte oficiálne otvárajú vojnu. Slovenskí vojaci na hraniciach ešte čakajú. Ticho preruší až rádiová správa z nemeckého velenia.

1. september, okolo 5:00 – 5:15
Jednotky 1. divízie „Jánošík“ a 3. divízie „Rázus“, pod velením generálov Antonína Pulanicha a Augustína Malára, prekračujú severnú hranicu pri Tatranskej Javorine a Spišskej Starej Vsi. Cieľ je jasný – postup smerom na Zakopané a Nowy Targ, krytie nemeckého útoku z juhu.

2. – 7. september 1939
Postup je rýchly. Slovenskí vojaci obsadzujú menšie poľské dediny. Priamy odpor je slabý, pretože hlavné poľské jednotky sa sústreďujú na sever proti nemeckej ofenzíve. Do 7. septembra kontroluje Slovensko územie s rozlohou približne 770 km².

Generál Čatloš oznamuje vláde v Bratislave, že operácia prebieha podľa plánu. Slovenské letectvo tiež podporuje Luftwaffe – prieskumné lety prebiehajú najmä nad Podhalím.

Po 7. septembri 1939
Slovenské jednotky zostávajú v pohraničných oblastiach, zabezpečujú logistiku a zásobovanie nemeckých línií. Po kapitulácii Poľska je zabraté územie krátko administratívne pripojené k Slovensku, no po vojne sa vracia Poľsku.

Slovensko teda nebolo samostatným agresorom, ale satelitom nacistického Nemecka.
Účasť bola rýchla, koordinovaná a časovo presne naviazaná na prvé výstrely 1. septembra 1939 o 4:45.

Zdroje:

• https://muzeum1939.pl/
• https://www.naszbaltyk.com/wszystkie-kategorie/historia-artykuly/2354-25-sierpnia-1939-schleswig-holstein-wchodzi-do-gdanska
• https://infogdansk.pl/gdansk-1939/
• https://muzeumpomorza.pl/resource/5080_sms-schleswigholstein-ostrzeliwuje-oksywie.html
• http://www.latarnia.gda.pl/historia-latarni-morskiej/1-schleswig-holstein-i-latarnia-26_08_1939/
• https://www.klubvtn.info/info_308.htm